Vznik  športového rybárstva a vznik miestnej organizácie v Zlatých Moravciach.

Prvá zmienka o členstve športových rybárov zo Zlatých Moraviec a blízkeho okolia pochádza z roku 1947. V tomto roku boli prijatí za členov Ľudového rybárskeho spolku v Novej Bani prví rybári z nášho kraja.

Ľudový rybársky spolok v Novej Bani  sa stal v tom čase členom Jednotného zväzu rybárskeho so sídlom v Žiline, ktorý v roku 1947 združoval  99 členských rybárskych spolkov. Športových rybárov zo Zlatých Moraviec a blízkeho okolia zastupoval vo výbore v styku s funkcionármi od 16.4.1950 p. Mikuláš Burdel . Dňa 22.4.1951 Valné zhromaždenie Ľudového spolku rybárskeho v Novej Bani  konštatovalo, že Ľudový rybársky spolok v Novej Bani  má 230 členov,z toho 19 rybárov zo Zlatých Moraviec  a okolia. Na Valnom zhromaždení  bol za člena výboru zvolený p.Eugen  Geleta  a za náhradníka p.Mikuláš Burdel. Rybárske právo vykonávali členovia na rieke Žitava, ktorá bola prvý krát zarybnená  28.9.1953 násadou kapra K1 a K2.

Začiatok 50-tych  rokov prebiehal v znamení spoločenských zmien. Ich dopady nenechali stranou ani rybárstvo. Zákon o rybárstve č.62 schválený 29.10.1952 zohral veľku  úlohu v jeho  ďalšom rozvoji. Všetky vody sa stali majetkom štátu, a teda celej spoločnosti. Štát dal následne tieto vody do obhospodarovania a  zveľaďovania  rybárskym organizáciám a to Štátnemu rybárstvu a Československému zväzu rybárov. V rámci  Československého zväzu rybárov pracoval Jednotný zväz so sídlom v Žiline, ktorý bol krátko na to premenovaný sa Slovenský zväz rybársky. Päťdesiate  roky poznačili aj prácu členov v Zlatých Moravciach. Postupne dochádzalo k obnove zarybnenia revírov značne zdevastovaných v období druhej svetovej vojny a to nielen pytliačením zo strany tzv. rybárov, ale hlavne pytliačením pomocou granátov a iných výbušnín. Do popredia sa dostával predovšetkým športový rybolov -lov na udicu ,ochrana rybárstva pred  znečisťovaním  a nevhodnou úpravou vodných tokov ,dozor nad pridelenými vodami, ochrana rýb, popularizácia športového rybárstva medzi mládežou, vyznačovanie hájených úsekov, dobu hájenia, lovnú mieru rýb......

Jednou z najhlavnejších úloh v tomto období bolo dbať o odbornosť členov rybárskeho spolku formou prednášok, schôdzí a propagovaním rybárskej literatúry. Prvým funkcionárom absolvujúcim školenie rybárskych hospodárov Slovenska v dňoch 16-19.decembra 1954, ktoré sa konalo v Novom Smokovci bol p. Mikuláš Burdel. Na základe odporučenia  pobočky Ľudového rybárskeho spolku v Zlatých Moravciach schválil Okresný národný výbor v Zlatých Moravciach dna 6.6.1959 za prísažného hájnika p.Štefana Blašku na rybárskych revíroch Hron č.307 a Žitava č.4.

V roku 1960 došlo k výrazným celospoločenským zmenám -nastúpili sme  cestu budovania socializmu. I naďalej trval veľmi nepriaznivý stav v prideľovaní rybárskych revírov pre športový rybolov našich členov. Miestna organizácia obhospodarovala jediný rybársky revír a to rieku Žitavu od úseku Obyce po obec Slepčany. Členovia miestnej organizácie boli preto nútení vykonávať  rybárske právo hlavne na vodách susedných revírov, čo bolo pre prevažnú väčšinu členov neúnosné z hľadiska dopravy a samozrejme finančne nákladné.

 Rastom priemyselnej výroby, výstavbou nových podnikov, ako aj pôsobením už existujúcich dochádzalo v regióne  čoraz častejšie k ekologickým haváriám, čo malo veľmi nepriaznivý stav na obsádku rýb z rieke Žitava. Jedna z prvých ekologických havárií sa stala 18.6.1968. Členovia miestnej organizácie spozorovali hromadné hynutie rýb v rieke a to v úseku od odpadového kanála na Žitavskom nábreží v Zlatých Moravciach. Odpadový kanál  v tom období používali miestne pekárne a podnik Kovoplast Interhermetik .Po odobratí vzorky vody a niekoľko uhynutých rýb, ktoré členovia miestnej organizácieodviezli do Výskumného ústavu  rybárskeho  so sídlom v Bratislave, bolo zistené že k otrave rýb v úseku 5-6km došlo chemikáliami (trichlór), ktoré podnik Kovoplast používal na odmasťovanie kovových súčiastok. Pokutu udelenú podniku Kovoplast za znečistenie rieky Žitavy odviedla miestna organizácia na svoj účet.Za utržené  financie sa rieka v ďalšom  roku zarybnila násadou kapra K2.

V roku 1970 mala MO SRZ v Zlatých Moravciach 123 členov z toho 22 žiakov. Prvým pozitívnym  krokom  zo strany nadriadených  orgánov Okresného národného výboru  v Nitre a výboru  SRZ v Komárne bolo pridelenie dvoch retenčných nádrží MO SRZ v Zlatých Moravciach a to VN Žikava a VN Tesárske Mlyňany a výhľadovo aj rybník v obci Jelenec. V tomto roku dostala MO SRZ aj dalšie dostatočne nevyužité vodné nádrže a to VN Nemčiňany, VN Beladice, VN Lovce a VN Melek. Prvou oficiálne pridelenou vodnou nádržou   Miestnej  organizácie SRZ v Zlatých Moravciach sa stala VN Tesárske Mlyňany  dňom 1.2.1971. Členovia výboru sa rozhodli  uvedenú vodnú nádrž  užívať k dochovaniu budúcich násad. Vodná nádrž sa zarybnila násadou kapra K2 o hmotnosti 535 kg,10 000 kusov plôdika zrýchleného a 700 kusov kapra  K1. Rok  1973 bol veľmi nepriaznivý pre všetkých členov. Podnik Váhostav, poverený vykonaním zregulovania rieky Žitava, začal  kopať nový tok rieky a staré ramená zasýpať. Tak sa po prvý krát v histórii MO stalo ,že 130 členná základňa nemala vodnú nádrž ,na ktorej by mohla vykonávať  rybárske právo .Na tento problém  boli v predstihu výborom MO upozornené nadriadené orgány. V roku 1974 došlo k prepichu zo starého do nového koryta rieky Žitavy a to v úseku od mosta vo Vrábľoch po Lúčnicu a k úplnému zasypaniu starého koryta. V roku 1974 sa po prvýkrát konali rybárske preteky a to na VN Tesárske Mlyňany dňa 23.6.Zúčastnilo sa ich 45 dospelých a 9 detí. Prvé miesto v kategórii deti obsadil 12 ročný Miloš Lavo s úlovkami o hmotnosti 1,4 kg. Prvé miesto v kategórii dospelých získal Michal Pavličenko s úlovkami o hmotnosti 2,55 kg. V tomto roku výbor zriadil  komisiu pre prijímanie nových členov ktorých úlohou bolo vykonávať školenia a pohovory pri vstupe do MO SRZ. Pre skvalitnenie práce na všetkých tokoch a vodných nádržiach boli vymenovaný pomocný hospodári  a 5% členskej základne muselo byt vyčlenených aj pre potreby rybárskej stráže. V roku 1976 sa prvou ženou, športovou rybárkou stala p. Viera Skalická. Svoje rybárske umenie dokázala hneď na svojich prvých pretekoch ,kde obsadila prvé miesto s úlovkom kapra s dĺžkou 52cm. V roku 1977 sa povolil lov na živú rybku a loviť s ňou sa mohlo len v nedeľu a o rok neskôr sa lov na rybku povolil aj v stredu. V roku 1979 vznikol aj prvý rybársky krúžok pod vedením p. učiteľa Jána Molnára. V tomto roku riešil výbor aj priestupky našich členov prichytených rybárskou strážou pri natláčaní kŕmnej zmesy do kŕmidla ,pričom tento spôsob lovu bol miestnou  úpravou zakázaný. V roku 1979 sa zarybňovalo už aj šťukou a to rieka Žitava 24 000 kusov a VN Tesárske Mlyňany 1000 kusov ktoré boli dovezené z Tábora. V roku 1982 bola MO SRZ v Zlatých Moravciach pridelená VN Nová Ves nad Žitavou k spoločnému obhospodarovaniu spolu s JRD v Novej Vsi nad Žitavou. K dohode medzi výborom MO SRZ a predsedom JRD však nedošlo ,nakoľko JRD v tom čase na uvedenej VN chovalo násadové ryby a o spoluprácu s MO SRZ neprejavilo záujem. V novembri 1983 sa konal IV.zjazd SRZ v Žiline ,na ktorom boli zvolené nové orgány zväzu a členkou Rady SRZ sa stala p. Alžbeta  Sieglová. Dňa 4.2.1984 sa po prvý krát v histórii konal 1.rybársky ples, ktorý sa veľmi vydaril a v širokej rybárskej a aj nerybárskej verejnosti sa stretol  s veľmi kladným hodnotením a požiadavkou ,aby sa organizoval každý rok. Dňom 24.4.1987 na základe podpisu s MPVž SSR sa užívateľom VN Velčice stalo JRD Svornosť Neverice. V dôsledku straty tejto VN pre výkon rybárskeho práva, požiadal výbor MO SRZ nadriadené orgány ÚV SRZ v Žiline a MPVž SSR v Bratislave o pridelenie VN Slepčany.

Dňa 1.7.1987 výbor svojím uznesením č.17/87 odsúhlasil kúpu rodinného domu na Sládkovičovej ulici č.99 za účelom zriadenia Rybárskeho domu. Rok 1988 bol bohatý hlavne na brigádnickú činnosť. S rokom 1990 vošiel celý SRZ do nových spoločenskoekonomických  podmienok .Očakával sa mimoriadny zjazd SRZ. Mal naznačiť smer  a cesty, po ktorých sa bude uberať  SRZ a v nasledujúcich rokoch. Po vzniku  samostatnej  Slovenskej republiky 1.1.1993  bol záujem o privatizáciu viacerých vodných nádrží. Prestali existovať dotácie a zostávala iba spoločná túžba loviť a potreba chrániť a zveľaďovať  spoločný majetok  a hodnoty, ktoré si  rybári platili z vlastných peňazí. Iba tak mohli byť spokojný s krásnym a ušľachtilým koníčkom.